Združenie mladých farmárov na Slovensku

Združenie mladých farmárov na Slovensku – ASYF v spolupráci s Regionálnou anténou Národnej siete rozvoja vidieka SR pre Nitriansky kraj

Vás pozývajú na dvojdňové stretnutie „Klub mladých farmárov“

Termín konania:        26 - 27. január 2018

Miesto konania:        Zlatá Ryba, Zlatná na Ostrove /západné Slovensko

26. január 2018 (piatok)

27. január 2018 (sobota)

Návšteva farmy Ing. Zsolt Bindics 

Zmena programu je vyhradená.

Účastnícky poplatok* pre nečlenov ASYF a členov s nezaplateným členským na rok 2018: 20,- €

Účastnícky poplatok pre členov, ktorí uhradili členský príspevok na rok 2018: 0,- €

*Účastnícky poplatok zahŕňa výdavky na prenájom priestorov s technikou a stravovanie

(občerstvenie a večera). Členom ASYF so zaplateným členský príspevkom na rok 2018 sú tieto výdavky hradené zo zdrojov ASYF-u. Národná sieť rozvoja vidieka SR hradí účastníkom výdavky za stravovanie (obed).

Ubytovanie s raňajkami si hradí každý účastník na vlastné náklady !

Vašu        účasť        prosím        potvrďte        vyplnením        nasledovného        formuláru

https://docs.google.com/forms/d/1FlA9n6NZjWh2VTVW0sG8wPse8A0U9xXag5SHehFDdw/edit alebo telefonicky +421 915 731 541 alebo emailom info@asyf.sk, najneskôr do 24. januára 2018.

Miesto a stravovanie podľa programu môžeme zaručiť len pre zaregistrovaných účastníkov! V prípade záujmu o ubytovanie nás prosím kontaktujte. 

Účastnícky poplatok, resp. členský príspevok, prosím uhradiť  na nasledovný bankový účet:

IBAN: SK7411110000001017783018

BIC: UNICRSKBX

Pri úhrade členského príspevku, uveďte do poznámky ČL2018 MENO A PRIEZVISKO (resp. NÁZOV FIRMY) 

Pri úhrade účastníckeho poplatku, uveďte do poznámky ÚP MENO A PRIEZVISKO

Upozornenie! V prípade neúčasti sa účastnícky poplatok nevracia, ale môže sa vyslať náhradník. 

Ďakujeme. 

Tešíme sa na stretnutie s Vami.   

Združenie slovenských mladých farmárov - ASYF, vníma oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ a zaujímajú k nemu stanovisko.

ASYF víta text, ktorý zahrňuje všetky podstatné aspekty budúcej SPP. Je dôležité, že pozornosť sa upriamuje na zjednodušenie celej SPP, lepšie prepojenie znalostí a praxe vďaka výskumu a inováciám, budovanie inteligentného poľnohospodárstva. Je veľmi povzbudivé, že budúca Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), počíta so spravodlivou podporou príjmov tak, aby sa poľnohospodári dokázali uživiť.

Je pochopiteľné, že dokument Európskej komisie je pomerne všeobecný, pretože pri nastoľovaní diskusie musí komisia zohľadniť rôzne prístupy, i rôzne názory k budúcej SPP, a tak ich vo všeobecnom texte môže zjednotiť.

Napriek všeobecnosti dokumentu, ASYF vníma ako priaznivú správu to, že vo viacerých častiach sa opakuje nutná „podpora modelu rodinných fariem vo všetkých regiónoch únie“[1] a ich prístupu k technológiám. Je zrejmé, že komisia vychádza z mnohých vedeckých štúdií, ktoré dokazujú, že rodinné farmy, v porovnaní s korporátnymi farmami a spoločnosťami, prinášajú štátu lepšiu efektivitu práce, zamestnanosť, pružnosť a prispôsobivosť výzvam trhu, starostlivosť o krajinu a najmä lepší sociálny dopad.

Na druhej strane, ASYF vníma ako riziko, že dokument chce rozšíriť právomoci členských štátov. Väčšie právomoci členských štátov môžu zhoršiť situáciu jednotného trhu a ďalších aspektov. Príkladom je Slovensko, kde máme skúsenosť, že práve mnohé rozhodnutia vlády sú tvorené bez vedeckej diskusie, spontánne, len na základe politickej objednávky a to prináša nerozumné rozhodnutia so zlým efektom na rozvoj poľnohospodárstva.

Najdôležitejšou časťou dokumentu, ktorú ASYF považuje za kľúčovú je oblasť generačnej výmeny. ASYF víta, že generačná výmena by mala byť prioritou nového politického rámca, kde vníma za podstatné a pozitívne, že je nutné zlepšiť konzistentnosť opatrení na úrovni EÚ a členských štátov. No zároveň má obavy z možnej poskytnutej flexibility na úrovni členských štátov, ktorá môže znamenať maximálny útlm generačnej výmeny tak, ako to na Slovensku vnímame v súčasnej dobe.

[1] Text dokumentu Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, strana 11

Tak ako sme Vás upozorňovali koncom augusta o zmene zákona 330/1991, sú užívatelia náhradných pozemkov, ktoré užívajú na základe rozhodnutia podľa §15 zákona 330/1991 povinní tieto rozhodnutia obnoviť podľa paragrafu 12b zákona 504/2003.

Dnes bola k tejto téme venovaná tlačová beseda, ktorú Vám prikladám v nasledovnom linku : 

https://www.ta3.com/clanok/1118226/tb-g-matecnej-a-a-vaseka-o-nahradnych-pozemkoch.html

Opätovne pripomíname, že Združenie mladých farmárov - ASYF, stálo za vylúčením § 42 v, ods. 1,2 a tejto téme sme venovali enormné úsilie. Našu pripomienku nájdete v priloženom linku: 

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/1053/pripomienky/COO-2145-1000-3-1745724

Rovnako sme posielali aj hromadnú pripomienku v mene Vidieckej platformy, ktorej je ASYF členom. Nájdete ju v priloženom linku:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/1053/hromadne-pripomienky/COO-2145-1000-3-1745186

Aj tejto téme plánujeme venovať budúcoročné Kluby mladých farmárov, ktoré budú vo februári 2018. 

Nižšie nájdete samotné znenie zákonov § 42 v, zákona 330/1991 a paragrafu 12 b zákona 504. 

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2017

(1) Vlastníci a užívatelia, ktorým boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívaniarozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007, sú povinní do 31. októbra 2019 usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa osobitného predpisu. ⁶⁰)

(2) Rozhodnutia podľa § 15 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 strácajú platnosť 31. decembra 2018, ak nebol podaný návrh podľa osobitného predpisu. ⁶¹)

(3) Konania o pozemkových úpravách, začaté a právoplatne neskončené do 31. augusta 2017, v ktorých sú platné zásady umiestnenia nových pozemkov podľa § 11 ods. 23, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. augusta 2017.

(4) V konaniach o schválení vykonania projektu pozemkových úprav pri pozemkoch podľa osobitného predpisu ^7ba) začatých a právoplatne neskončených do 31. augusta 2017 sa postupuje podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom od 1. septembra 2017.

(5) Ak ide o zmenu štátnej hranice , ktorá bola vykonaná do 31. augusta 2017, návrh podľa §8f odseku 1 musí byť podaný do 31.augusta 2018.“

Poznámky pod čiarou k odkazom 60 a 61 znejú:

„⁶⁰) Zákon č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

⁶¹) § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2017 Z. z.“.

Znenie § 12b 504/2003

(1) Ak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa osobitného predpisu ^12d) (ďalej len „doterajšie rozhodnutie“) nestratilo platnosť, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania (ďalej len „doterajší náhradný pozemok“) podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do

a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav ^12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí,

b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu,

c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy ^12f), alebo

d) prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.

(2) Vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1 (ďalej len „navrhovateľ“), v návrhu uvedie

a) názov katastrálneho územia,

b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania,

c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku.

(3) Prílohou návrhu podľa odseku 1 je

a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu,

b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a).

(4) Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že

a) navrhovateľ je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok,

b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť, ^12g)

c) navrhovateľ vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa na dotknutých pozemkoch, a

d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom.

(5) Ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.

Pozývame Vás na reprezentačný Ples mladých farmárov Slovenska, ktorý sa bude konať v Agropenzióne Tri Brezy, 20. 01. 2018, v Hruštíne. Cena vstupenky pre členov Združenia mladých farmárov na Slovensku - ASYF, so zaplateným členským príspevkom na rok 2017 je 20€. Cena pre nečlenov Združenia mladých farmárov na Slovensku a členov, ktorí nemajú zaplatený členský príspevok na rok 2017 je 25€. Prosíme poplatok za vstupenku uhradiť na číslo účtu SK7411110000001017783018 a do poznám...ky napísať PLES MENO PRIEZVISKO. Kto by chcel odprezentovať svoju firmu a prispieť cenou do tomboly hláste sa prosím na t.č.0915731541 alebo emailom na info@asyf.sk. Ďakujeme.
Pre ubytovaných je možnosť lyžovania SKI Zábava - Vasiľovská hoľa, v blízkosti je Aquapark Oravice, Oravský hrad.
Záujemcovia o Ples mladých farmárov sa prosím prihláste cez prihlasovací formulár: https://docs.google.com/…/1kRTY-jA7eb-64WeFyE-3QDISsbZ…/edit
Tešíme sa na Vás!

Dňa 03. novembra sa uskutočnila Oslava pri príležitosti 10. výročia Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF. 
Oslava sa konala v Patinciach vo Wellness hoteli. 
Pozvanie na toto významné podujatie nášho združenia prijali významní hostia: generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva Ing. Štefan Ryba, PhD., riaditeľka sekcie pôdohospodárskych podpôr PPA Ing. Lucia Szlamenková, prezident mladých agrárníkú ČR Petr Mahr, výkonný riaditeľ mladých farmárov z Maďarska Lajos Mikula. 
Moderátorom oslavy bol pán Ing. Ján Huba, PhD. 
Program začal poobede privítaním hostí a vysadením stromčeka lipy, v areáli wellness hotela. Stromček vysádzal predseda združenia Milan Jurky, bývalý predseda Ing. Bálint Pém a generálny riaditeľ sekcie pôdohospodárstva Ing. Štefan Ryba, PhD.
Pokračovali sme prezentáciami z histórie ASYF včera a dnes. 
Bývalý predseda pán Ing. Bálint Pém hovoril o začiatkoch ASYF, doc. Ing. Patrik Rovný, PhD. priblížil prítomným históriu združenia. Inšpirujúcu prednášku predniesol prítomným pán Ing. Zsolt Bindics, bývalý člen predsedníctva. 
Predseda združenia ASYF pán Milan Jurky predstavil vízie a ďalšie smerovanie združenia v budúcich rokoch, odovzdal ocenenia čestným členom združenia a poďakovania aktívnym členom, ktorí pomáhali pri prípravách nultého ročníka Dňa mladého farmára. 
Od 16:00 hod bol pripravený pre účastníkov zábavný program. 
Nálada sa niesla v oslavnom duchu až do skorých ranných hodín. 
Na druhý deň pokračovali ubytovaní hostia oddychom vo wellnesse. A zakončili sme oslavu návštevou farmy Ing. Bálinta Péma. 
Už teraz sa tešíme na ďalšie úspešné roky nášho druženia ASYF.

Naozaj nie je maslo a mlieko zdraviu prospešné ?

Ing. Karol Herian, CSc., Žilina

            V poslednom čase v našich médiách sa dáva príliš veľký priestor pre niektoré  opakované neobjektívne tvrdenia o škodlivosti masla a mliečnych výrobkoch , kde sa tvrdí že mliečne výrobky i maslo nie sú zdraviu prospešné a všetko je len mýtus a samotní spotrebitelia, ale i producenti mlieka a ich spracovatelia sú z toho pohoršení (http://style.hnonline.sk/gastro/1044494-igor-bukovsky-podrobil-maslo-a-mlieko-ostrej-kritike-nie-su-zdraviu-prospesne-je-to-mytus). Vysoko si vážime odbornú zdatnosť týchto odborníkov vo výžive, ale nemôžeme predsa súhlasiť s tým, že mliečne výrobky nie sú zdravé a všetko je len mýtus. Takéto tvrdenia nemajú vo svete výživy u drvivej väčšiny odborníkov svoje opodstatnenie a toto tvrdenie môže mať u nás nielen nepriaznivý zdravotný dopad na našom obyvateľstve, ale má aj širší negatívny dopad na celú potravinovú prvovýrobu a to i s právnymi následkami.

            Rozhodné stanovisko k takýmto závažným tvrdeniam o nezdravých mliečnych výrobkoch  by mali dať naše zodpovedné orgány a nezaujatí odborníci na výživu. Aj keď nie všetci sme odborníkmi na výživu, musíme sa pozastaviť už nad tým, že vo vyspelom zahraničí je podstatne vyššia spotreba mliečnych výrobkov ako u nás. Však celková spotreba mlieka a ml. výrobkov v západnej Európe je vyše 320 kg na osobu a rok, pritom v susedných Čechách je to 280 kg/osobu/rok a u nás je stále nízka spotreba a to iba cca 160 kg/osobu/rok. Je to podstatne  menej aj ako je odporúčaná dáva spotreby mlieka (220 kg/osobu/rok). Pritom ľudia v západnej Európe sa dožívajú vyššieho veku ako u nás. Podobne je to aj so spotrebou masla. V krajinách EU je priemerná spotreba masla 4,6 kg/osobu/rok, pričom napríklad v Nemecku je to až 6,5 kg/osobu/rok a vo Francúzsku dokonca až 7.8 kg/osobu /rok. Pritom na Slovensku máme spotrebu masla iba 3,8 kg/osobu/rok. Vo vyspelých krajinách sa stále propaguje mlieko ako zdroj zdravej výživy a u nás je to často krát práve naopak.

             V prvom rade spotreba mliečnych výrobkov je otázka zdravia, ale má to aj hlbší národohospodársky efekt v celom poľnohospodárstve, v ekológii i v zamestnanosti ľudí na vidieku. Treba sa nám naozaj zamyslieť „sedliackym rozumom“ či drvivá väčšina výživárov vo vyspelých krajinách sú nevzdelaní, keď podporujú spotrebu mlieka, kyslomliečnych výrobkov, syrov i masla ? U nás za posledné roky podstatne poklesla poľnohospodárska výroba a pritom máme nevyužitých  tisíce hektárov pôdy, lúk i pasienkov. Už dovážame  takmer polovicu našej spotreby potravín a nie sme už sebestační v spotrebe našich potravinových produktov. No u nás namiesto toho, aby sme sa vzchopili a dorábali si viac našich a zdravých potravín a podporovali ich zvýšenú spotrebu, dávame v médiách priestor na znevažovanie našich základných zložiek potravín, akými sú predovšetkým mliečne výrobky a nedoporučujeme ich konzumovať.

            V žiadnom prípade netreba podceňovať  rastlinnú stravu i ovocie, ale pritom aj živočíšne produkty ako je mäso, ale aj mlieko boli vždy zdrojom našej výživy. Niektoré národy východnej Ázie i Afriky doposiaľ spotrebovávajú na výživu iba tieto produkty a to dokonca i bez konzumácie zeleniny a ovocia a dožívajú sa v zdraví vysokého veku. Ľudia staršieho veku u nás si možno spomínajú, že v povojnovom období sme na školách pravidelne dostávali v rámci medzinárodnej pomoci práve mliečne výrobky a to sušené mliečne kakao a maselný tuk. To nám naši rodičia chodili pripravovať do školy ako výborný mliečno kakaový teplý nápoj spolu s maselným tukom na chlebíku na desiatu a my, ako malé deti sme boli veľmi spokojní akú máme dobrú a chutnú desiatu. Žiaľ dnes na školách v bufetoch už zriedka nájdeme mliečne výrobky a miesto toho deti kupujú a konzumujú viac sladkostí.

            Za hlavnú príčinu našej nízkej spotreby mliečnych výrobkov je podceňovanie prínosu mlieka vo výžive a v zdôrazňovaní  jeho tzv. negatívnych vlastností, ako že mlieko zahlieňuje, spôsobuje astmu, cukrovku a pod. V skutočnosti pravý opak je pravdou, lebo mlieko svojim zložením bielkovín, tukov, cukrov, minerálií,  vitamínanov a enzýmov patrí medzi najkomplexnejšie potraviny.  V mlieku sa nachádzajú biologicky účinné  látky s protirakovinnými, antimikrobiálnymi, imunostimulačnými, antisklerotickými i ďalšími užitočnými vlastnosťami.

            V poslednom období sa často u nás spomína a často krát i znevažuje mlieko a najmä úloha masla vo výžive. Tu si treba uvedomiť, že  v mlieku za dlhé tisícročia u cicavcov i ľudí sa v zložení ustálili  všetky tie najpotrebnejšie výživné zložky, ktoré sú pre  prežitie mláďaťa i ľudí nevyhnutné a to vrátane mliečnych tukov. Už iba z tohto dôvodu by sme si mali mlieko vážiť. Ono je vlastne nenahraditeľný výživový ochranný prostriedok a možno ho smelo označiť ako dar prírody. Zloženie mlieka a aj tukov však doposiaľ však nie je úplne preskúmané a nepoznáme ani všetky súvislosti ohľadom ich účinku a prínosu vo výžive a pre zdravie a z tohto dôvodu preto aj vznikajú rôzne názory na  jeho zdravotný prínos. Ľudia by mali mať pred prírodou úctu a pokoru a nedomýšľať si, že môžu byť lepší a dokonalejší ako to, čo príroda za dlhé tisícročia sama i v samotnom mlieku vygenerovala.

            Pokiaľ sa týka mliečneho tuku, tak ten obsahuje síce nasýtené mastné kyseliny, ale tie sú prevažne s krátkym, alebo stredným uhlíkovým reťazcom.  Nasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom nás nútia jesť toho veľa. Dôvodom je stúpanie negatívneho LDL cholesterolu, čo môže byť príčinou kardiovaskulárnych ochorení. Tuk s prevahou nasýtených mastných kyselín sa nachádza predovšetkým v živočíšnych produktoch ako je maslo, masť, šľahačka, klobása, syr a mäso. Najnovšie sa však už propaguje, že nie nasýtené mastné kyseliny sú problémom vo výžive, ale problémom je ich veľké množstvo.

             Podľa prof. RNDr. Libora Ebringera, Dr.Sc. sú pre ľudský organizmus veľmi prospešné zvlášť  mastné kyseliny s krátkym, alebo stredným reťazcom. Tieto sa podieľajú na znižovaní hmotnosti, telesného tuku, chránia pred vývinom rakoviny , zneškodňujú vírusy a choroboplodné baktérie. Tieto stredno dlhé mastné kyseliny  sa používajú aj ako lieky vrcholovým športovcom i pre predčasne narodené deti. Z mastných kyselín s dlhým uhlíkovým reťazcom sú niektoré nevyhnutné pre naše zdravie, lebo ľudský organizmus si ich nedokáže vyrobiť. Sú to mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny. Mononenasýtená kyselina olejová, ktorá v tuku z kravského mlieka tvorí až 25 % a z tuku z ovčieho mlieka až 37 %,  zamedzuje tvorbe „zlého“ LDL cholesterolu a poškodzovaniu ciev. Tieto polynenasýtené  mastné kyseliny sú v mlieku vo forme omega-6 a omega-3 mastné kyseliny.  Pre zdravie sú dôležité najmä omega-3 mastné  kyseliny, ktoré sa vyznačujú protizápalovými a cievy rozširujúcimi účinkami. Mimoriadne užitočná je i konjugovaná kyselina linolová, ktorú poznáme ako CLA. Táto mastná kyselina zas bráni  ukladaniu tuku v tukových bunkách a urýchľuje jeho spaľovanie, čo má význam proti obezite, a aj proti rakovinovým účinkom a srdcovocievnym ochoreniam.

            Mliečny tuk a tým aj samotné maslo je teda  pre zdravie ľudí veľmi dôležité a to aj pre obsah vitamínov a to vitamínu A, D, E a K. Nie malý význam majú i bohaté aromatické látky v tukoch, ktoré dávajú maslu i smotane príjemnú maslovú arómu i chuť. Platí preto pravidlo, že čím viac tuku obsahujú mliečne výrobky, tak tým je tam aj viac vitamínov a tieto výrobky sú i chuťovo lahodnejšie a aromatickejšie. Obávanými mastnými kyselinami sú predovšetkým transmastné kyseliny, ktoré sa vyskytujú najmä v stužených tukoch.

            Keď po II. svetovej vojne sa začali šíriť poznatky o nežiaducich zdravotných  účinkoch niektorých nasýtených mastných kyselín, ktoré obsahuje  v malom množstve aj mliečny tuk a pritom sa ignorovali pozitívne  vlastnosti mliečneho tuku, začali sa vo veľkom presadzovať  potravinárske i mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku. V stravovaní ľudí sa to nahradzovalo zvýšeným príjmom uhlohydrátov, čo malo postupom času veľmi negatívny dopad nielen  na rast obezity ľudí a viedlo to dokonca k zvýšeniu srdcovocievnych ochorení a k ďalším civilizačným  chorobám akými je cukrovka, osteoropóza, a pod.

            Najnovšie vedecké poznatky podporujú primeranú konzumáciu plnotučných mliečnych výrobkov vrátane masla a to  v prepočte na mlieko v množstve 220 kg na osobu a rok. Však i v krajinách  s vysokou spotrebou mliečnych výrobkov a to najmä syrov a masla (vyše 320 kg/osobu/rok) ako je Švajčiarsko, Francúzsko, Grécko, atď. je v týchto krajinách menej srdcovocievnych i rakovinových a iných moderných  ochorení ako je tomu u nás.

            Pri posudzovaní čo je zdravá potravina nemôžeme všetko posudzovať  paušálne, lebo kvalita potravín a tiež mlieka závisí aj od kvality krmiva dojníc, od ekologického prostredia, v obmedzovaní chemických prídavkov, od šetrného spracovania počas technológie výroby atď. To je zas širší problém. Náš spotrebiteľ by si mal však viac všímať nielen cenu výrobku, ale aj zloženie výrobku, spôsob jeho ošetrenia a mal by poznať miesto výroby.  Napriek tomu, že dnes už máme všetky potravinové i mliečne výrobky zdravotne nezávadné, môže byť medzi nimi kvalitatívny rozdiel.  To však nemôže byť dôvod k celkovému  znevažovaniu základných druhov našich potravín vrátane mliečnych výrobkov, ale núti nás to, aby sme sa viac zaoberali a spoznávali ich žiaducu kvalitu. Spoločnou snahou všetkých producentov i výrobcov mliečnych výrobkov je, aby sa ich kvalita sa neustále zlepšovala a pomáhala zdravej výžive a  nášmu zdraviu. Tomto je aj poslaním Svetového dňa mlieka, ktoré sa oslavuje každý rok v máji.

            V súčasnosti sa musíme zmieriť s tým, že každá potravina a zvlášť mlieko má svojich zástancov, ale má aj svojich neprajníkov. Komu majú teda bežní spotrebitelia veriť, keď každá strana má svoje argumenty a sme svedkami, že i vyhlásenia mnohých odborníkov o zdravej výžive si často krát protirečia, alebo sa menia i názory samotných doktorov ? Popri tejto úvahe nám ostáva dôverovať viac stáročným skúsenostiam našich predkov, keď mlieko i samotné maslo a syry boli bežnou masovou stravou a potvrdzuje to aj ich  vysoká spotreba u vyspelých krajín aj v súčasnosti. Veľmi potešiteľné je, že sa začína s propagáciou mliečnych výrobkov a aj masla i na verejných festivaloch a slávnostiach. V poslednom čase sa predvádzali za účasti štátnych i odborných zástupcov nielen výroby syrov, ale aj propagácia výroby kvalitného domáceho masla, ako tomu bolo napr. na Syrárskom festivale v Mikulove, ale i v rámci  programu Agrofilmu v Nitre.

            Záverom možno z doterajších poznatkov zodpovedne tvrdiť, že mlieko a mliečne výrobky vrátane masla sú zdraviu prospešné a nie je to len mýtus, ale skutočnosť overená tradíciami  u nás i v zahraničí. Naša spotrebiteľská verejnosť očakáva k týmto problémom masívnejšiu podporu  našich nezaujatých zdravotníkov, výživárov a hlavne skúsených odborníkov. Doterajšie skúsenosti a zdravý rozum nám hovoria, že ideálna strava  by mala byť vyvážená a pozostávajúca nielen z rastlinných zložiek, ale aj zo zdravých živočíšnych i mliečnych produktov. Netreba preto podľahnúť negatívnej propagácii o škodlivosti mlieka a aj samotné maslo môžeme smelo naďalej zaradiť do našej  pravidelnej zdraviu prospešnej stravy.