Združenie mladých farmárov na Slovensku

Pri stretnutí s prezidentom SR sme otvorili aj tému podpory mladých farmárov na Slovensku. "Mladí farmári stoja stále pred štartovacou čiarou , ktorá sa neustále posúva. Ak je priorita tejto vlády generačná výmena, mladí a malí farmári musia sa kompetentní k týmto otázkam postaviť zodpovedne." - povedal predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku  - ASYF, Milan Jurky

V mene Združenia mladých farmárov na Slovensku Vás pozývam na rodinné podujatie DEŇ MLADÉHO FARMÁRA, ktoré sa koná dňa 4.6.2017 v obci Vasiľov z príležitosti medzinárodného dňa detí.
 
Čaká na Vás bohatý kultúrny program, farmárske súťaže pre malých aj veľkých, škola kosenia, ukážky výroby farmárskych výrobkov, zvieratá a veľa iného.

Pozývame  všetky deti, mladých  a všetkých ostatných , ktorých zaujíma  poľnohospodárstvo, vidiek , folklór.

Všetci ste vítaný

Program :

11:00 - 12:00  Slávnostná sv. omša obetovaná za farmárov a za dobrú úrodu
12:00 - 13:00 Obed - guláš
13:00 - 13:30 Zahájenie programu , príhovory hostí
13:30 - 17:30 Folklórne vystúpenia, súťaže a sprievodný program
17:30- 18:00  Vyhotnotenie súťaží a ukončenie programu
18:00 - 22:00 Ľudová zábava

Pozývame Vás na školenie " Použitie aplikácie GSAA pri príprave žiadostí o platbu pre poľnohospodárske subjekty" 

Školenie sa uskutoční dňa 24. apríla 2017 v Námestove. 

V prípade záujmu sa prihláste do 21. apríla. MIESTO ZABEZPEČÍME LEN PRE ZAREGISTROVANÝCH ÚČASTNÍKOV!

Účasť prosím potvrdiť mailom ( info@asyf.sk)alebo telefonicky +421 915 731 541 ) 

PROGRAM 

Ako predseda ASYF ste absolvovali tri trojročné obdobia, a v decembri uplynulého roka ste odovzdali štafetu vedúceho predstaviteľa združenia Milanovi Jurkymu. Čo všetko ste ako predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku dosiahli?

Združenie sme dostali na celorepublikovú úroveň. Akceptuje ho jednak samotná vláda, ale aj rôzne významné orgány a inštitúcie. Postupne sme sa začleňovali do tých orgánov, kde sa vytvárajú zákony a právna legislatíva. Dostali sme miesto napríklad aj v monitorovacej komisii pôsobiacej pri ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Agrárna komora Slovenska vo svojom predsedcíctve má tiež zástupcu z ASYF, žiaľ v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore sme sa zatiaľ nepresadili. To považujem jednoznačne za obrovský nedostatok v tejto oblasti. Taká významná záujmová organizácia akou SPPK nepochybne je, považuje združenie ASYF priam za konkurenciu? Predstavitelia komory by mali pochopiť, že práve naša generácia je tá, čo má prevziať postupne štafetu od nich, od terajších členov SPPK, ako synovia od otcov farmy.

Výmena stráže vo vašom združení teda nastáva po vašich troch funkčných obdobiach. Zároveň v tomto roku dovršujete štyridsať rokov. V predsedníctve ale naďalej zostávate, aby ste svojmu nástupcovi i celej organizácii pomohli, radili. Týmto vašim krokom, rozhodnutím došlo k priekopníckemu činu v podmienkach Slovenska, kde väčšinou platí, že nový a bývalý šéf čohokoľvek sa stávajú krutými nepriateľmi...

Keďže hovoríme stále o potrebe novej žily a sily, aj v živote nášho združenia sú nevyhnutné zmeny a postupné omladzovanie. Už počas svojho tretieho predsedníckeho pôsobenia som viackrát poukázal na fakt, že aj naše združenie bude musieť mať novú, mladú zostavu. Predsednícka funkcia u nás je neplatenou, dobrovoľnou funkciou. Treba ju vykonávať zo srdca, občas uprednostniť aj voči rodinným záležitostiam. Priznám sa, vôbec to nie je jednoduché. Náš nový predseda Milan Jurky je jednoznačne tej mienky, že má pred sebou smelé, ale určite dosiahnuteľné plány. Potrebuje ale k tomu podporu, výraznú pomoc. Vo svojom prvom roku úradovania určite. Preto som sa rozhodol, že do konca tohto roka mu postupne zverím riadenie úradu, podrobnejšie vysvetlím finančné záležitosti, komunikáciu s relevantnými orgánmi, rokovania s ministerstvom pôdohospodárstva a podobne. Nepriateľmi teda určite nebudeme, ale spolupracovníkmi, zanietenými organizátormi a agropodnikateľmi jednoznačne. Treba si uvedomiť, že výmena generácií znamená postupný vývoj. Aj v poľnohospodárstve by malo platiť, že generácia po generácii má po sebe prevziať hospodárenie a riadenie v rezorte. To znamená, že dnešný mladý agropodnikateľ má omnoho väčšiu šancu a možnosť v tvorbe celého rezortu ako ten, ktorý dnes pracuje povedzme ako 40-ročný v ťažkom priemysle - a zajtra, pozajtra má nahradiť vedúceho poľnohospodárskeho podniku, lebo ten odchádza na dôchodok.

Celý rozhovor s Ing. Bálintom Pémom, členom Predsedníctva Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 3/2017 na s. 20 až 22.

VENUJTE NÁM 2% Z DANÍ 

Prečo darovať 2% ? 

Ako darovať 2 %? 

Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF) vyvíja svoju činnosť od roku 2007. Na prelome rokov došlo k zmene na pozícii predsedu Združenia. Po takmer desiatich rokoch vystriedal doterajšieho predsedu Bálinta Péma nový predseda Milan Jurky. Diskutovali sme s nimi o dosiahnutých výsledkoch aj plánoch do budúcnosti.

Čo považujete za najdôležitejšie dosiahnuté výsledky od založenia ASYF?

B. Pém: Za pomaly 10 rokov sa toho udialo veľa. Keď sme začínali, nebolo tu pre mladých farmárov nič. Nebola žiadna podpora, priestor na komunikáciu. Podarilo sa nám vytvoriť celoslovenskú komunitu, ktorá spolu komunikuje a hľadá spoločné riešenia problémov. Spoznali sme veľa nových priateľov a partnerov, aj na medzinárodnej úrovni. V súčasnosti máme 110 členov a ďalší na členstvo čakajú, lebo každého nového člena chceme osobne spoznať. Ďalších záujemcov a fanúšikov máme na Facebooku, tam ich je okolo 1 000. So žiadosťami o podporu pre mladých farmárov sa prihlásilo viac ako 2 000 žiadateľov, čo je oveľa väčší potenciál, než sme si aj my mysleli a predpokladali. Členská základňa je dôležitá, aby sme boli reprezentatívnym partnerom pre štátnu správu a iných partnerov, preto je úlohou pre nastupujúce predsedníctvo budovať ju ďalej.

Aké ciele ste si stanovili pre svoju prácu vo funkcii predsedu Združenia?

M. Jurky: Predchádzajúce predsedníctvo nastavilo latku veľmi vysoko. Medzi najväčšie výzvy patrí otázka pôdy, otázka spracovania produktov na farmách, otázka financovania. Prístup k pôde je pre začínajúcich farmárov problematický a to dokonca aj k vlastnej pôde. Chceme sa podieľať na novelách zákonov týkajúcich sa nadobúdania pôdy, aby bola legislatíva nastavená čo najspravodlivejšie, pretože bez pôdy sa podnikať v poľnohospodárstve nedá. Ďalšou dôležitou vecou je podporiť spracovanie produktov priamo na farmách, lebo pri veľkosti do 28 ha, aké sú podporované pre hospodárenie mladých, nie je možné vyžiť z produkcie základných komodít - obilie, mlieko, mäso. Je potrebné vytvoriť pridanú hodnotu, produkty spracovať a predať. Nie podkladať polená pod nohy, ale reálne podporiť a uľahčiť vytváranie takýchto skrátených reťazcov.

B. Pém: Dôležitou otázkou je pre mladých ľudí aj financovanie začiatku podnikania. Pre banky sú rizikovými subjektmi, nemajú históriu, ani majetok. Vnímame veľmi pozitívne, že štát v tomto chce pomôcť prostredníctvom úveru od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky na nákup pôdy do 30 000 EUR a takisto sa snažia rozbehnúť program kontokorentného financovania prevádzkových zdrojov. Toto sú také prvé pozitívne malé úspechy, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Postupujeme veľmi pomalými krokmi, všetko vyžaduje dlhé rokovania. Našťastie už aj štátna správa uznala, že budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva a vidieka sú mladí ľudia a treba im pomôcť.

Aká je situácia s projektmi, ktoré predkladali mladí začínajúci farmári v rámci opatrenia 6.1.?

B. Pém: Cítime sa byť spoluzodpovední za úspech tohto opatrenia, lebo jedným z hlavných cieľov založenia ASYF bolo, aby existoval podporný systém pre mladých farmárov, ktorý bol etablovaný v celej EÚ, ale Slovensku nie. Podarilo sa presadiť, aby podpora mladých farmárov bola povinnou súčasťou Programu rozvoja vidieka. V rámci výzvy na predkladanie projektov sa o podporu prihlásilo viac ako 2 000 žiadateľov. Pôvodne vyčlenené finančné prostriedky (25 mil. eur) by pokryli asi 500 žiadateľov. V  decembri pani ministerka Matečná potvrdila navýšenie zdrojov o vyše 18 mil. EUR, čo by pokrylo asi 970 žiadateľov. Myslím si, že by mohlo byť historické zadosťučinenie mladým slovenským farmárom, ktorí oproti iným členským krajinám EÚ ešte nikdy nemali možnosť čerpať takúto podporu. Dodnes však nevieme, či tieto peniaze budú použité pre žiadateľov, ktorí sa prihlásili do prvej výzvy, alebo sa počíta s vyhlásením druhej. Na PPA je aktuálne všetko pripravené na vydávanie rozhodnutí, avšak vynárajú sa tam aj obavy, či medzi žiadateľmi nie sú nejakí špekulanti s vidinou ľahko získaných peňazí. Pri tomto opatrení boli nastavené objektívne hodnotiace kritériá s cieľom zabezpečiť transparentnosť, vyhnúť sa subjektívnemu posudzovaniu a klientelizmu. Ponúkli sme Riadiacemu orgánu spoluprácu v regiónoch pri rozbehu podporených projektov. Tu by sme mohli naraziť aj na možných "špekulantov", len potrebujeme od ministerstva dostať jasnú definíciu, kto by to mal byť.

Chcem odkázať kolegom, aby nečakali na tieto peniaze a nestrácali čas. Ak majú dobre premyslený projekt, treba sa doň pustiť. Keby sme my čakali na podporu od štátu, tak tu dnes nie sme.

M. Jurky: Je potrebné si uvedomiť, že pri čerpaní verejných zdrojov platia veľmi striktné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Podpora nepokryje náklady, veď ak niekto plánuje napríklad zamestnať človeka, tak celých tých 50 000 eur pôjde za 7 rokov len na odvody. Je tu veľa farmárov, či mladých, či starších, ktorí začali podnikať bez finančnej podpory a sú úspešní.

Stojíme pred veľmi dôležitou otázkou a určite na ňu hľadajú odpoveď aj tvorcovia legislatívy, či súčasné nastavenie poľnohospodárskej politiky je správne. Vidíme polia osiate rovnakými plodinami a pritom dovážame 70 percent potravín zo zahraničia. Preto je na mieste otázka, či budeme podporovať súčasné nastavenie, alebo sa to budeme snažiť prehodnotiť. Prežil som 10 rokov v Írsku a videl som tam celé komunity šikovných mladých vzdelaných ľudí, ktorí sa na Slovensko nechcú vrátiť. Je tu preto na zváženie, či radšej neuľaviť tomu mladému začínajúcemu aby sa vedel ľahšie postaviť na vlastné nohy a zároveň pomôcť Slovensku, regiónom a ľuďom, ktorí budú jesť zdravé produkty.

Celá diskusia bude dostupná na TV Roľnícke noviny (www.rno.sk).

MALVÍNA GONDOVÁ

ASYF - Združenie mladých farmárov na Slovensku oznamuje žiadateľom o nenávratnú finančnú podporu z PRV 2014-2020 v rámci podopatrenia 6.1 - Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, že na žiadosť ASYF-u bola zrušená Prioritná fokusová oblasť 2B - uľahčenie vstupu poľnohospodárov s primeranými zručnosťami do odvetvia poľnohospodárstva, a najmä generačnej výmeny. Finančné prostriedky (18 milionov eur) alokované pre budúce výzvy pre mladých farmárov so štatútom v rámci podopatrenia 4.1 - Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov s možnosťou získania 70% podpory sa z tohto titulu presunú a používajú sa na podporu začatia podnikania pre mladých farmárov v podopatrení 6.1. 18 miliónov eur sa má pridať pôvodným zdrojom 30 miliónov eur na financovanie podopatrenia 6.1!  Čaká sa už iba na oficiálny súhlas EK. 

Stretnutie mladých farmárov 10-11.3.2017 Krušetnica

 Dňa desiateho a jedenásteho marca sa v krásnej Oravskej kotline v dedinke Krušetnica konal tretí a záverečný klub mladých farmárov, adresovaný hlavne pre žiadateľov výzvy 6.1, ktorého sa zúčastnilo 130 účastníkov.
Cieľom tohto klubu bolo priblížiť hlavne veci, ktoré sú potrebné pre začiatok farmárčenia.

 Ako prvý pred zúčastnených predstúpil JUDr. Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy MPRV. Hovoril o prestarnutom poľnohospodárskom sektor a o tom, ako by mala byť upravená legislatíva pre mikro podniky. Spomenul ako sa prehodnocovali náhradné pozemky aj o pripomienke ASYF v riešení zrušenia náhradných pozemkov. Hovoril o tom, že k pôde by sa mali ľahko dostať aktívny poľnohospodári, no zároveň sa vyjadril, že zákonom nevieme ovplyvniť nákup pôdy cudzincom, pretože oni si kupujú rovno podniky a s tým sa dostavajú k vlastníctvu pôdy.
Odznela aj dobra poznámka ohľadom zabráneniu kupovania pôdy, keď by sa kupovalo iba na rodné číslo.

 Po tomto vystúpení sa v diskusii ľudiavyjadrili, že nemáme jasné pravidla a máme zložitú legislatívu.

 Padla aj pekná myšlienka, že pôdu by mali by vlastniť ľudia, ktorí na nej robia a nie tí, čo sa na ňu pozerajú z vrtuľníka.

 Ing. Marcel Benkei, vedúci odboru CEHZ, prišiel predniesť budúcim farmárom všetky základné informácie ohľadom registrovania farmy a zvierat.
 Pozvanie na klub mladých farmárov dostal aj Ing. Ján Huba zástupca riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

 Svoju prednášku zameral cielene na výzvu 6.1, aby ako tak pomohol žiadateľom si predstaviť ako si môžu nastaviť podnikanie.

 Rozdelil ľudí na dve skupiny, prvú na tých čo majú lásku k zvieratám a druhú skupinu, na takých ktorí majú lásku k zvieratám, plus obchodného ducha. Prvá skupina je tá čo sa spolieha iba na dotácie, ale tá druha už vie zabezpečiť zisk vyplývajúci z pridanej hodnoty. Tabuľkovo vysvetlil k 6.1 ako by vypadalo naše podnikanie iba podľa podpôr. No zameral sa aj na stav, keď by sme vyrábali produkty a tak by sme vedeli zvýšiť svoj príjem. Pre mnohých v tejto prednáške bolo prínosom poukázanie na plemená čo sú vhodné na chov v horských a v podhorských podmienkach.
Zo záručnej rozvojovej banky nás navštívil regionálny riaditeľ Pavol Farský, aby začínajúcim mladým farmárom predstavil úverový produkt na nákup pôdy MOJA PÔDA.

 Možnosti pomoci mladým farmárom cez Národnú sieť rozvoja vidieka predstavil regionálny koordinátor Ing. Miroslav Jánošík.
 Zaujímavá pre mnohých bola právnická poradňa ,ktorú bola zameraná na najdôležitejšiu vec pre farmárov – pôdu. Právnik Róbert Čalfa prebral zákony ktoré potrebujeme pri nakupovaní prenajímaní, alebo pri ukončení zmluvy, či odstúpení od zmluvy.

 V rámci ekologického hnojenia prišli medzi nás Marek Szoke, zastupujúci firmu slovenskú firmu Rokosan, vlastniacu patent na výrobu hnojiva z takých biologických materiálov ako je napríklad perie, a Peter Voščinár, zastupujúci Srdce života, predniesol predaj produktov doplňujúcich do pôdy – živé mikroorganizmy.

 Anna Balková, farmárka a aktivistka, odľahčila atmosféru klubu, vtipným spôsobom sa dotkla podstatných zákonov a nariadení vlády, ktoré farmári musia plniť. Povzbudila účastníkov v tom, že v Slovenskej republike ešte stále funguje občianska spoločnosť a farmári, ako marginálna skupina obyvateľstva, sa môžu aktívne zapájať do procesov tvorby legislatívy, ktorá sa ich bytostne dotýka.

 Pred zasadnutím predsedníctva ASYF Ing. Bálint Pém predniesol čo je nové ohľadom 6.1. Posunul zúčastneným postoj PPA, že sa do výzvy sa zapojili hlavne špekulanti. To rozprúdilo intenzívnu diskusiu, no do diskusie sa nezapojili predstavitelia PPA, pretože sa nezúčastnili, a tak vášne museli utišovať predstavitelia ASYF.

 Nakoniec programu tohto dňa zvolal predseda Milan Jurky zasadnutie predsedníctva, požiadavka na prijímanie nových členov združenia ASYF

 Po oficiálnom programe pokračovala živá diskusia.

 Druhý deň sa niesol vo viac praktickom duchu. Na pôde penziónu pohoda sme mohli privítať Ing. Karola Heriana, CSc. Ktorý bol dlhoročným riaditeľom Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. V súčasnosti je na dôchodku, stále však aktívne pomáha rozvíjať výrobu slovenských syrárskych špecialít. Na úvod povedal „Všetci si myslia že urobiť syr nie je nič zložité, ale to nie je pravda, pridať do mlieka syridlo a myslíte ,že hotovo no získate iba vyzrážanú bielkovinu. Preto spracovanie syra je umenie.“ Za posledné roky sme sa poriadne vypracovali vo výrobe syrov. Už kedysi naši dedovia robili parádne zrejúce syry. Preto by bolo skvelé aby sme neostávali iba pri výrobe syrovej hrudky a korbáčikov. Ing. Karol Herian opísal aké sú potrebné poriadne výrobné procesy výroby syrov. Priamo na mieste si pre farmárov pripravil aj praktickú ukážku ako si doma vyrobiť syr,
Zástupca firmy ISAT Ing. Phd. Andrej Urbanovič predstavil svoj program na verifikovanie pozemkov, problematiku GSAA, podpôr, náhradných pozemkov atď.

Na záver predseda ASYF Milan Jurky poďakoval všetkým tým, kto akýmkoľvek spôsobom pridal pomocnú ruku pri organizovaní tohto klubu pre mladých farmárov, ako aj vzácnym hosťom ale aj všetkým zúčastneným,. Na záver dodal „ Rok 2017 je tak povediac legislatívnym rokom pôdy, pretože sa novelizujú takmer všetky zákony ktoré sa pôdy týkaju : Novela ústavy o ochrane pôdy, zákon 140/2014 o nadobúdaní pôdy, zákon 330/1991 o náhradných pozemkoch, zákon 504/2003 o nájme a uživaní poľnohospodárskej pôdy preto sa k tejto problematike musíme postaviť zodpovedne"

PROGRAM